Keď cesta je cieľ...19.

Autor: Irena Šimuneková | 5.5.2021 o 17:40 | Karma článku: 9,47 | Prečítané:  189x

Cesty do známych i menej známych končín, asfaltované i poľné, vždy vedia niečim pekným prekvapiť. Kvety, stromy, rôzne rybníky, farebné polia...

 Cieľ je za kopcom, či ešte ďalej?

Chodník ktorý ma vedie niekde...možno na lúku, či k vode...

Usilovná včielka sadá z kvetu na kvet, bude med.

V diaľke sa čosi belie, vyplašila som aj volavku, škoda mohla počkať...

 Volavka urobila okruh nad rybníkom a uletela v diaľ.

 Nezdalo sa mi to, biele v diaľke bol párik labutí, zrejme tu hniezdia. Zaregistrovali ma po chvíli... nechcem rušiť, radšej odchádzam.

Čosi čierne a chocholaté si pláva na hladine, osamelá potápka chochlatá.

Ozýva sa vtáčí spev a už ho vidím, že by slávik? Najprv sme si hľadeli nedôverčivo do očí, ale neuletel, radšej mi zaspieval.

Máj lásky čas a holubie nahováračky.

Na poliach je žlto zeleno, začala sezóna repky.

Niekde ešte rastliny nevykúkajú, inde sa pracuje, zrejme sa už bez chémie pestovať nedá.

Poľná cestička, staré stromy a zeleň navôkol, našťastie rastie nám aj na chlieb, nielen repka aj keď je pôsobivá.

Zelená a modrá...

Aj kvietkovaná...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Pracujú s násilnými deťmi: Násilné deti sú neraz samy obeťami

Ak sa staráme o obeť, musíme sa starať aj o páchateľa.


Už ste čítali?