O stromoch

Autor: Irena Šimuneková | 7.5.2021 o 19:41 | Karma článku: 11,58 | Prečítané:  325x

Chodníkom na vrch Vtáčnika ma upútali stromy ktoré boli výnimočné, iné ako tie vzpriamené, ťahajúce sa rovno za slnkom. Staré, duté, krivé, neopakovateľne jedinečné...

Naozaj sa stromy nedotýkajú korunami, každý z nich má svoj vlastný priestor.

Kmeň ako keby nepatril k tejto korune, alebo opačne?

Držia sa silno, ako keby zaťatými pazúrmi, aby vietor nemal šancu.

Skala o ktorú sa možno oprieť, niekedy však strom aj tú skalu rozruší.

Môžeme sa hrať aj na skrývačku.

Z tohto by mohol byť obrovský prak.

Všetky navôkol sú rovné, ale my sme výnimočné.

Na dvoch nohách sa istejšie stojí.

Že by aj stromy mali akné?

 

Už v rozvinutejšom štádiu...

Tento strom má zrejme starosti, kôru mraští.

Si unavená? Sadni si na konár a bude ti dobre...

Taká stromopusa.

Strašidielka.

Čím bližšie  som však k vrcholu Vtáčnika, tým viac je tých vykrútených, zdeformovaných stromov, tu je výnimočný rovný strom, možno ho tu ani niet.

Bučiny tu nadobúdajú charakter listnatej kosodreviny, podpísal sa na ne vplyv extrémnych  klimatických podmienok.

 

A čo ešte zvláštne som videla? Zrejme ďateľ sa pomýlil a miesto toho aby ďobal do stromu, tak sa snažil zobákom kameň rozbiť, alebo si zobák brúsil. Na kvalitnejšiu fotografiu ma však do svojej blízkosti nepustil...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Pracujú s násilnými deťmi: Násilné deti sú neraz samy obeťami

Ak sa staráme o obeť, musíme sa starať aj o páchateľa.


Už ste čítali?