Kostolík sv. Anny

Autor: Irena Šimuneková | 1.6.2021 o 1:32 | Karma článku: 6,90 | Prečítané:  408x

Nad obcou Kovarce, v okrese Topoľčany sa nachádza kostolík sv. Anny, ktorý je vidieť už z hlavnej cesty medzi Nitrou a Topoľčanmi

Ku kostolíku sa dostaneme modrým turistickým značením, ktoré vedie na Veľký Tríbeč, ale z nej za dedinou odbočíme vpravo  na kamenistú cestu.  Po chvíli na ľavej strane uvidíme kostolík a už len k nemu prejsť poľnou cestou. Je to krátka trasa s dĺžkou  len 1,5 kilometra.

Kostolík sv. Anny dal postaviť budapeštiansky lekár MUDr. Andrej Wágner v rokoch 1879-1880. Dostal sa do Kovariec v sedemdesiatich rokoch 19. storočia keď kúpil v obci od  Pavla Welleho kaštieľ a asi 500 ha lesov a polí a tiež skrachovaný cukrovar.

Wagner sa však nevenoval veľkostatkom, polia a lúky prenajal a kaštieľ mal ako letné sídlo.

Dal postaviť kaplnku ktorá mala slúžiť ako rodinné mauzóleum na počesť svojej zosnulej manželky Anny Papstovej. Po vysvätení  do krypty boli prevezený desiati jeho príbuzný z cintorína v Budapešti.

Hrobka mala 12 miest bol tu pochovaný aj samotný Wágner a jeden jeho potomok.

Po vojne sa o kaplnku starali rádove sestry z ústavu pre duševne chorých.  V roku 1965 vandali vykradli kryptu a poničili čo sa dalo.

 V roku 1983 miestny farár začal s rekonštrukciou kaplnky, avšak štátna moc mu v tom zabránila.

Po roku 1989 sa tu konali na sviatok sv. Anny výročné bohoslužby až do roku 2005, keď sa na objekte začali robiť stavebné úpravy.

Určité úpravy sa na kaplnke urobili, odstránilo sa vlhké murivo otvorila sa a vyčistila krypta .

Očakávala som že snáď tento historický barokový kostolík už nájdem v lepšej kondícii a že postupne práce na obnove budú pokračovať. Ale asi nie, stavebný odpad ako aj okolie zarastá burinou a všetko zostalo tak  a časom aj v horšom stave ako pri mojej poslednej návšteve, škoda....

 Vedľa kostolíka sa nachádza starý sad a na kopci je farma,. Ovečky sa ozývali obďaleč, nebolo ich vidieť. Poblíž sa pásli  tri koníky, teda dva. Ten tretí, biely, sa síce na mňa pozrel, ale potom nehybne stál a hľadel kdesi v diaľ. Až keď podišiel k nej tretí, tak si spoločne odkráčali. 

Tak idem aj ja odkráčať, slnečné lúče síce osvietili kostolík, ale kvapky dažďa ma popohnali do rezkejšieho kroku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?