Tak toto mi, Citadelka, celkom sadlo do mojej momentálnej nálady. Bola som na výlete (rozlúčkovom? na ako dlho?) s vnúčatkami, smiali sme sa celým výletom, ale v pozadí tam bolo cítiť niečo ako ... strach? neistota z budúcna? niečo, čo neviem definovať a pomenovať ... Z mojej strany to malo najbližšie k obavám z budúcnosti, kedy ich opäť uvidím a budeme vyvádzať slepej uličke pod Devínom ako keby sa nechumelilo. Tak sme vyvádzali a smiali sa na všetkých možných spoločných zážitkoch z minulosti.
Nedávno som manželovi povedala pri nejakej príležitosti, že nemám žiadne iné prianie, len aby po mne ostali spomienky na mňa. Nič iné mi k zvyšku života netreba.
Janka Remešíková
To vieš že v spomienkach svojich vnučiek a vnúčika zostaneš. Na to sa nezabúda. Je to zvláštne, keď so sesternicou vedieme múdre nočné reči, obvykle skončíme pri spomienkach na babičku. Ja mám takú úchylku, čo povedala naša babička. Bola to múdra, skromná a pracovitá žena, sama vychovala 4 deti.
Až takou Babičkou Boženky N. nie som. Múdrosť a vedomosti dostávajú od rodičov, skromnosť - to možno ani presne nevedia, čo je, lebo mi nechcú veriť, že splachovacie záchody, autá a mobily a počítače nie sú odjakživa, si myslia, že srandujem, pracovitosť zrejme aspoň trochu vidia a vnímajú, ale ja som hlavne taká tá zážitková babka. Ktorá povymýšľa bláznoviny a všetko, čo spolu zažijeme, mi kážu hovoriť stále dokola "že babka, porozprávaj ešte to a to"... a nakoniec zistíme, že to, čo sme spolu zažili, je mojím x-tým prerozprávaním celá nová rozprávková kniha:-) Asi toto ma tak najviac vystihuje ako babku:-) Dcéry im hovoria, že sa tá ich babka dosť podobá na ich mamu, ktorú mali, keď boli ešte deťmi:-)
či moji vnuci, zo škôlky, alebo ZŠ neprinesú domov ,, za hrsť" koroniek, v neviditeľnom vydaní. Syn ma utešoval, že BA má zatiaľ, pomerne nízky rate, oproti takému Bardejovu či Orave.
V stredu som, žiaľ, nedodržala ten dôchodcovský nákupný čas, bo som sa snažila vypátrať ortopéda, na Vyšehradskej. Ten nedvíhal celé leto telefón. Na nete svietilo zeleným ,, otvorené od 8:00- do 12:00. Je to dosť veľká diaľka, nakoniec, som zistila, že skončil s ambulovaním, niekedy v júli. Zrejme, už naveky. Veď mal aj iné funkcie, ako šport. lekár a súdny znalec. nedal si však námahu oznámiť to na svojej stránke. A tak som dobehla do hypermarketu, cca o trištvrte na 11.
Kým som obišla niekoľko sekcií s potravinami a zelovocové, s drogériou, pri pokladniach boli dlhočizné rady, generačne skôr mladších odo mňa kupujúcich. Až asi po polhodine čakania, otvorili ďalšie pokladne, ale ja som bola na chvoste radu, takže som nevystriehla tú pravú chvíľu. Tým chcem len naznačiť, že som bola v blízkosti stoviek ľudkov, i keď v rúšku.
Je to adrenalín...
Ja, teda, kontakt s vnúčatami mám aj ´live´... ale sme väčšinou vo vnútri. Okrem cesty zo škôlky a školy domov. Von, na ihrisko či do prírody s nimi chodia rodičia.
Tiež si myslím, že nás to neminie. Nedá sa schovávať do konca života. Ide o to, aby to prebehlo rýchlo a bez ujmy a trápenia a bolesti. Trápiť sa dopredu niečím, čo nás možno čaká alebo aj nečaká, to nemá význam. Hoci sa to ľahšie vysloví ako žije, snažím sa žiť podľa toho ľahšieho.
Vlani sme nacali, ale neskoro, myslienku Irenkinho kalendara. Teraz je este cas.
Ja predbezne mam taku myslienku.
Irenka by vybrala 12 fotografii, kazda charakterizuje jeden mesiac. Ja by som bol aj za to, nech ich posle Mirovi, ktory by ku kazdej napisal basnicku.
A kto by mal zaujem, objednal by si (ja tak ci tak kazdy rok kupujem nastenny kalendar s prirodou).
Ja by som dal tomu grafikovi co robil tricka vykalkulovat cenu, on by to aj cele pripravil a dal urobit.
Jedina nevyhoda pre autorov by bola, ze ich honorar by boli mena na kalendari.
Cize v prvom rade by sa mali vyjadrit autori a potom pripadni zaujemcovia. Podrobnosti mozme doriesit v mailoch, tu to pisem preto, ak by mal zaujem aj niekto mimo mailovej komunity.
A pravda, v prvom rade musia suhlasit potencionalni autori.
teda viem a vieš že mi išli fotografie celý archív do večných lovísk mám len z roka 2020 ale pozriem sa na to či je niečo vhodné, to by ich bolo, keby bolo ale nie je :(((((
Múdrosť a vedomosti dostávajú od rodičov, skromnosť - to možno ani presne nevedia, čo je, lebo mi nechcú veriť, že splachovacie záchody, autá a mobily a počítače nie sú odjakživa, si myslia, že srandujem, pracovitosť zrejme aspoň trochu vidia a vnímajú, ale ja som hlavne taká tá zážitková babka. Ktorá povymýšľa bláznoviny a všetko, čo spolu zažijeme, mi kážu hovoriť stále dokola "že babka, porozprávaj ešte to a to"... a nakoniec zistíme, že to, čo sme spolu zažili, je mojím x-tým prerozprávaním celá nová rozprávková kniha:-) Asi toto ma tak najviac vystihuje ako babku:-) Dcéry im hovoria, že sa tá ich babka dosť podobá na ich mamu, ktorú mali, keď boli ešte deťmi:-)
Nuž, mňa zas chytajú obavy
Syn ma utešoval, že BA má zatiaľ, pomerne nízky rate, oproti takému Bardejovu či Orave.
V stredu som, žiaľ, nedodržala ten dôchodcovský nákupný čas, bo som sa snažila vypátrať ortopéda, na Vyšehradskej. Ten nedvíhal celé leto telefón. Na nete svietilo zeleným ,, otvorené od 8:00- do 12:00.
Je to dosť veľká diaľka, nakoniec, som zistila, že skončil s ambulovaním, niekedy v júli. Zrejme, už naveky.
Veď mal aj iné funkcie, ako šport. lekár a súdny znalec.
nedal si však námahu oznámiť to na svojej stránke.
A tak som dobehla do hypermarketu, cca o trištvrte na 11.
Kým som obišla niekoľko sekcií s potravinami a zelovocové, s drogériou, pri pokladniach boli dlhočizné rady, generačne skôr mladších odo mňa kupujúcich.
Až asi po polhodine čakania, otvorili ďalšie pokladne, ale ja som bola na chvoste radu, takže som nevystriehla tú pravú chvíľu.
Tým chcem len naznačiť, že som bola v blízkosti stoviek ľudkov, i keď v rúšku.
Je to adrenalín...
Ja, teda, kontakt s vnúčatami mám aj ´live´... ale sme väčšinou vo vnútri. Okrem cesty zo škôlky a školy domov.
Von, na ihrisko či do prírody s nimi chodia rodičia.
Neostáva nám nič iné, ako dúfať v zázraky...
Trápiť sa dopredu niečím, čo nás možno čaká alebo aj nečaká, to nemá význam. Hoci sa to ľahšie vysloví ako žije, snažím sa žiť podľa toho ľahšieho.