"Najkrajšie stromy sú na Horehroní" - spieva Kristína. Neviem, či to je pravda, čo povieš ako odborník na naše lesy?:-) Páčia sa mi aj tie drobné stavby so šindľovými strieškami.
Takto cielene nie, zeby som isla priamo k pramenu. Ale v tych koncinach som bola velakrat, nie je to od nas daleko. V detstve s nami chodievali rodicia na vylety po celom Ceskoslovensku, aby sme spoznali svoju vlast. No a konkretne pri tomto vylete sme mali aj zahranicnu navstevu, ktotej sme ukazovali krasy Slovenska. A rieka Hron preteka mojim rodnym mestom, takze to malo pre mna aj taky zemepisno-emocionalny aspekt, ked som na to pozerala, ze aky maly pramienok a u nas aka siroka rieka, kde sme sa kupali a ujo Poldo lovil ryby.
ja som sa dnes motala poblíž už veľkého Hrona... ja som s rodičmi nechodila na výlety len s motykou do poľa :((( takže spoznávam naše Slovensko až v prezretom veku
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
Pri prameni Hronu sme dávno mali takú smutno-veselu príhodu, keď jedna pani zahlásila, že "ešte aj ten Hron im tečie do Bratislavy" a moj nladší syn (10 rokov) jej povedal " on tečie do Štúrova" a páni mu zavalila "sopliak a kde je asi Štúrovo? Však to je prístav v Bratislave". Syn už otváral ústa, no zakryl som mu ich rukou a povedal, "nechaj tak, pani vyhrala zemepisnu paralympiádu". Po chvíli pochopila a počastoval nás súborom velice vybraných slov. Nakoniec ešte do našeho auta hodila plastovú fľašu, keď zistila, že máme ešpézetku BLK ...
Páčia sa mi aj tie drobné stavby so šindľovými strieškami.
no
a z časti